Nezávislí
Prof. Ing. arch. Monika Mitášová, PhD.
predsedníčka poroty
Vyštudovala architektúru na FA STU v Bratislave (1993). V rokoch 2003 – 2004 absolvovala post-doktorský výskumný pobyt v Centre pre teoretické štúdiá UK a AV ČR v Prahe. Prednášala na školách architektúry v Bratislave, Liberci a Prahe. V súčasnosti pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia VŠVU v Bratislave. Venuje sa teórii architektúry, o ktorej publikovala v časopisoch Aspekt, Projekt, Architekt, Stavba a Era. Vydala antológie a monografie venované teórii a interpretácii architektúry, vrátane knihy Vladimír Dedeček. Stávanie sa architektom (2017) a Vladimír Dedeček. Interpretations of His Architecture (2018). Bola kurátorkou a spolukurátorkou viacerých výstav architektúry a umenia vrátane Benátskeho bienále.
Ing. arch. Martin Kusý, II.
Ing. arch. Martin Kusý st. je významný slovenský architekt, pedagóg a teoretik architektúry. Počas svojej kariéry pôsobil v ŠPTÚ Bratislava (1973–1990) a od roku 1990 je partnerom v architektonickom ateliéri Architekti B.K.P.Š., ktorý vedie spolu s Ing. arch. Pavlom Paňákom. Je členom Slovenskej komory architektov (SKA) a Spolku architektov Slovenska(SAS), kde v rokoch 1998–2003 pôsobil ako prezident. Od roku 2005 je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry STU v Bratislave.
Jeho tvorba sa vyznačuje dôrazom na koncept, úctu k tradíciám, materiálom a potrebám užívateľov, ako aj precíznosťou a dôslednosťou. Medzi jeho významné realizácie patria Slovenské národné divadlo (2007), centrála Národnej banky Slovenska (2001), rekonštrukcia areálu Slovenskej národnej galérie (2022) a mnohé ďalšie projekty, často vytvorené v spolupráci s P. Paňákom.
Martin Kusý st. získal množstvo ocenení, vrátane ceny CEZAAR (2023), Krištáľového krídla (2008), ceny Jože Plečnika(2018) a ceny Emila Belluša za celoživotné dielo (2024). Jeho práca bola viackrát nominovaná na prestížne ceny, ako napríklad Mies van der Rohe Award či Piranesi Award.
Ing. arch. Ondrej Synek
Ondřej Synek, narodený v roku 1983 v Prahe, je významný český architekt a spoluzakladateľ architektonického štúdia re:architekti, ktoré vzniklo v roku 2011. Počas svojej kariéry dosiahol množstvo úspechov, a to nielen v oblasti architektonickej tvorby, ale aj v získavaní prestížnych ocenení za svoje projekty. Štúdium architektúry ukončil na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe, kde získal magisterský titul pod vedením Emila Přikryla. V rokoch 2011 až 2017 pôsobil ako pedagóg v Ateliéri architektúry a urbanizmu na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe. Od roku 2015 je členom Českej komory architektov (ČKA). Pod jeho vedením a v rámci štúdia re:architekti vzniklo množstvo oceňovaných projektov. Medzi najvýznamnejšie ocenenia patria: Prestupný terminál verejnej dopravy v Mnichovom Hradišti, Rozšírenie lodžií panelového domu, Radnica mesta Lázně Bělohrad a úprava námestia K. V. Raise
Ing. arch. Lukáš Ehl
Narodil sa v roku 1974 v Broumove. Vyštudoval Fakultu architektúry na ČVUT v Prahe, ktorú ukončil v roku 1999. Od roku 2000 spolupracoval s architektkou Alenou Šrámkovou. V roku 2005 sa stal konateľom spoločnosti Šrámková architekti, s.r.o., ktorá bola v roku 2015 premenovaná na EHL & KOUMAR ARCHITEKTI, s.r.o. Kladie dôraz na veľkorysosť, osobitý charakter a dôstojnosť stavieb v ich prostredí, pričom sa zameriava na nadčasové kvality, jednoduché a koncepčné riešenia s ekonomickou prevádzkou a zapojenie umenia do verejného priestoru. S ateliérom sa zúčastnil mnohých architektonických súťaží, v ktorých získal niekoľko prvých cien a množstvo ďalších ocenení. Väčšina projektov ateliéru vzniká v spolupráci s verejným obstarávateľom. Dlhodobo pracuje pre mestá ako Řevnice, Kutná Hora, Litomyšl alebo Líbeznice. Od roku 2019 pôsobí ako mestský architekt v Červenom Kostelci a spolupracuje s Centrom architektúry Královohradeckého kraja.
Medzi najvýznamnejšie ocenenia patrí Česká cena za architektúru 2023, Národná cena za architektúru 2023 v kategórii urbanizmus a Stavba roka 2023 za projekt Lávka v Litomyšli, ďalej Cena Klubu Za starú Prahu 2020 a ďalšie ocenenia za Hasičskú zbrojnicu a zázemie technických služieb, ako aj Grand Prix architektov 2019 a nominácia na Mies van der Rohe Award 2019 za projekt Corso Pod Lipami v Řevniciach.
Nezávislí
Ing. arch. Michal Janák
(*1987 Bratislava) Absolvoval v roku 2012 štúdium architektúry na Sint Lucas LUCA school of arts v Ghente. Od roku 2013 pôsobí spoločne s Martinom Jančokom ako partner v štúdiu PLURAL. To sa zaoberá architektúrou, urbanizmom a výstavníctvom. Štúdio pracuje najmä pre verejných klientov, samosprávy a viaceré kultúrne inštitúcie. V súčasnosti sa venuje príprave projektov pre Revitalizáciu verejných priestranstiev v rámci obytného súboru generála Goliana v Trnave a pre Administratívno-technickú budovu pražskej záchrannej služby. Obidve na základe výhier v architektonických súťažiach. V rámci praxe a štúdia sa zúčastnil akademických fór na pôdach ako Columbia University, či ENSAB Rennes. Martin Jančok a Michal Janák, spoločne s Gabrielou Smetanovou, súčasne vedú vertikálny ateliér na FAD STU v Bratislave, ktorý nadväzuje na urbanistickú iniciatívu PROJEKT BRATISLAVA.
Mgr. Peter Szalay, PhD.
Oddelenie architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. (*1982), Bratislava. Historik architektúry. Pôsobí na Oddelení architektúry Historického ústavu SAV a na Katedre dejín umenia FiF UK v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje architektúre 20. a 21. storočia so zameraním na architektúru povojnového modernizmu z umelecko-historického, pamiatkového, ale aj širšieho spoločenského, či environmentálneho hľadiska. Je autorom radu vedeckých publikácii v domácich a zahraničných časopisoch a spoluautorom viacerých vedeckých monografií ako Dom odborov / Istropolis (2022), Bratislava (ne)plánované mesto (2020), Moderná Bratislava(2016), alebo Bratislava Atlas sídlisk (2011). Je výkonný reaktorom vedeckého časopisu Architektúra & urbanizmus, a členom organizácie DOCOMOMO International, v rámci ktorej sa angažuje vo viacerých aktivitách pre ochranu ohrozeného moderného dedičstva na Slovensku.